My live 9.časť

3. srpna 2009 v 15:04 | Sakura Miyoko |  My live
Cesta autobusom bola spočiatku dosť nudná. Sedela som s Hinatou a počúvali sme MP3jku. Avšak po chvíli sme zistili,že za nami sedí Kakashi a Kiba,čo je dosť nebezpečná kombinácia. Neustále nam kopali do sedadiel. Spočiatku sme to ignorovali ale potom som dostala nervy a vzrieskla som na nich. Všetci sa na mňa pozreli ako na blázna ale keď uvideli Kibu a Kakashiho ako sa rehocú tak im to došlo. Potom bol kľud. Už keď som si myslela,že sa nič nestane a môžem vegetovať,začali po nás hádzať všeliaké chrumky. Hinata sa naštvala a začala po nich nadávať ale Tsunade,naša učka,začala na ňu kričať,že čo to má znamenať. A takto to bolo celý čas. Vždy si niečo vymysleli. S Hinatou sme si však uvedomili,že nie je iná možnosť ako iba bojovať. Našťastie mi mama kúpila na cestu cukríky,ktoré som nenávidela. Ešte si to s ňou budem musieť vybaviť. Hinata ich však mala rada takže ich asi polovicu stihla pojesť dokedy sme sa dohodli na pláne. Aj keď ten plán sa nedá nazvať plánom. Išlo tam iba o jedno. O body. Ktorá z nás trafí Kakashiho alebo Kibu do oka tak má 5 bodov. A keď niekde inde tak má smolu. Začali sme po nich hádzať. Kakashiho a Kibu to prekvapilo. Potom sa však prebrali a chceli nám ten útok oplatiť. Chrumky,chipsi a cukríky lietali po celom autobuse. Ak by sme to mohli zrátať tak ja som netrafila ani raz a Hinata už vôbec nie. Ale za to sme triafali ostatných spolužiakov. Normálne som ich ľutovala. Ale tú našu 3.svetovú vojnu nám prekazila Tsunade,ktorú Hin trafila do hlavy. Tsunade si presadla bližšie k nám,aby nás mohla pozorovať. Neviete si predstaviť akú som mala radosť. Konečne pokoj.
O hodinku som už pomaly zaspávala. Hin si čítala časopis. Potom som však začula ako sa Kiba s Kakashim niekomu vysmievajú. Pomaly som otvorila oči a spýtala sa Hin,,Čo sa deje?´´ Hin sa tvárila akoby nič,,Ale....len Chouji(asi sa to tak píše)vracia.Ja som vedela,že raz sa mu tie jeho nebezpečné kombinácie jedla vymstia.´´ Zasmiala som sa. Ja som to tiež tušila. Po chvílke som znovu zaspala. Potom ma však zas po chvílke prebudil rev chalanov. Otvorila som oči a otočila sa ku Kibovi. ,,Kiba...okamžite sa skľudnite?´´ Kiba sa na mňa pozrel,akoby som od neho žiadala aby vyskúšal skočiť zo šiesteho poschodia bytovky. ,,Ja to však myslím vážne.Okamžite sa skľudnite.´´ Kiba sa usmial,,A ak nie tak čo urobíš?´´ Tentoraz som sa usmiala ja,,Ukážem verejnosti tvoje fotky keď si mal 8.Tie čo si......´´ Kiba mi zapchal ústa. Nechcel aby to niekto započul. ,,Tak ok.´´ Neviem ako ale tých chalanov ukľudnil. Asi sa toho fakt bál,že im ukážem jeho fotky. Zasa som zaspala a modlila som sa,aby ma už nič nezobudila. Ten autobus ma vždy dokázal zaspať. Ale po ani nie 5 minútach zakričal šofér,,Vystupovať!Už sme dorazili!´´ Každú začal výskať od radosti len ja som toho šoféra preklínala.
Každý sa bil o tie najlepšie izby. A bolo to dosť náročné,vybrať si dobrú izbu lebo tam bola s nami aj jedna škola. Žiaci tam mali toľko rokov ako my. ,,Dúfam,že majú pekných chalanov.´´povedala Kurenai a usmiala sa. S Hin sme sa na seba pozreli a usmiali sa. Čistá Kurenai. Nemyslí na nič iné len na chalanov. TenTen to očividne nezaujímalo lebo sa nám snažila vybojovať tú najlepšiu izbu.
Po chvílke sme stáli v našej izbe. ,,TenTen....ako si to dokázala.O túto izbu sa naťahoval skoro každý.´´opýtala som sa jej. TenTen sa pyšne usmiala,,Vieš....je to otázka rychlosti,rozumu,inteligencie,krásy....´´ Temari ju prerušila,,Alebo je to otázka pár faciek a výhražiek.´´ Zasmiala som sa,,TenTen...na čo si niekeho fackovala a aj sa mu vyhrážala?´´ TenTen sa urazila,,Chceli ste predsa túto izby či nie?Namietso toho aby ste mi ďakovali ma kritizujete.´´ TenTen mala pravdu. Všetky sme sa jej poďakovali. Zrazu do izby vletela udychčaná a celá mokrá Kurenai. Pozreli sme sa na ňu ako na zjavenie. Hin sa opýtala,,Kurenai...čo sa ti stalo?´´ Kurenai plná nervov odpovedala,,To je od Kakasho zlatá moja.Pozdrav pre vás ako vám odkazuje.´´ TenTen nás začala upokojovať,,Ale...veď stačí keď sa im iba budeme vyhýbať.´´ Kurenai sa usmiala,,A ako to chceš urobiť?´´ A otvorila dvere. Oproti nám stáli v susedných dverách chalani a kývali nám. Kakashi zakričal,,Tak ako.Páčil sa vám môj pozdrav.Dúfam,že áno.Dal mi dosť zabrať.Nahánať Kurenai po celom hotele nie je prechádzka rúžovou záhradou.´´ Kurenai zatvorila dvere a ja som sa chytila za hlavu,,Tak tento týždeň bude dosť náročný.´´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama